Dovoľujeme si Vám predstaviť výnimočného a jediného súdneho lekára so špecializáciou na potápanie v strednej Európe, profesora Františka Novomeského, ktorého privítame v Restaurant Gallery už 24.1.2015!

Smrť je jeho dennou spoločníčkou. Ako šéf Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz na Jesseniovej fakulte UK v Martine skúma telá ľudí, ktorí zahynuli za nevyjasnených okolností, na pleciach jeho tímu leží otázka vyriešenia najzložitejších kriminálnych káuz. Profesor František Novomeský je však známy aj ako nestor slovenského potápania. Po štyridsiatich siedmich rokoch má za sebou tisícky ponorov, vychoval niekoľko generácií potápačov a ich výcviku sa venuje dodnes.

Za najväčšie esá považuje policajných potápačov. Roky ich odborne školí, v súčasnosti najmä v Českej republike. Na Slovensku totiž o jeho skúsenosti akosi nie je záujem. „Skúste sa ponoriť k výbušnine, vyloviť pištoľ zo žumpy alebo hľadať rozkladajúce sa telo človeka v špinavej vode. Tomu hovorím vysoká škola potápania. Títo ľudia musia byť mimoriadne odolní a pripravení na všetko, napríklad aj bioterorizmus v podobe otrávenia vodných zdrojov,“ vysvetľuje.

Musel pitvať kamarátov

Súdne lekárstvo a potápanie sa niekedy môžu spojiť v krutú iróniu osudu. František Novomeský sa o nej presvedčil, keď v hlbinách rakúskeho horského jazera Altersee našli smrť dvaja jeho kamaráti. Ich telá mu priviezli po niekoľkých dňoch na pitvu. „Bolo to veľmi ťažké,“ priznáva človek, za roky praxe zvyknutý takmer na všetko. Tentoraz v sebe musel potlačiť emócie. „Bral som to ako poslednú službu. Podvečer, keď už som bol v pitevni bez svedkov, som sa s nimi porozprával a v duchu si prehrával ich osudný ponor. Obaja stratili kontrolu, jeden ťahal druhého z hĺbky, potom sám vyplával na hladinu. Bol v takom vážnom stave, že zakrátko zomrel v dekompresnej komore. Druhého vylovili z vody až po niekoľkých dňoch. Sú to veľmi studené a hlboké jazerá. Tí dvaja nemali dostatočný výcvik ani skúsenosti s hĺbkovým potápaním, navyše chýbal podporný tím. Obaja vyslali veľmi krutý odkaz celej potápačskej komunite. Snáď sa z toho ostatní poučia,“ želá si.

Potápač „bez pľúc“

Najmä zlyhanie ľudského faktora a niekedy aj chybná technika sú najčastejšou príčinou tragédií potápačov. „V súčasnosti prežíva rekreačné potápanie veľký boom. Technika je dostupná, v rýchlokurzoch z vás urobia za pár dní potápača. Pochybná obchodná politika umožňuje dovoz najrôznejšej potápačskej techniky, ale málokto sa už postará o jej autorizovaný servis. Potápači si neuvedomujú, že práve ona je pre nich otázkou prežitia,“ hovorí profesor Novomeský. Mnohí ľudia navyše preceňujú svoje fyzické a zdravotné možnosti. „Skúmali sme napríklad okolnosti smrti českého potápača, ktorý zomrel pod vodou v kráteri v Tornali. Pri pitve som zistil, že dýchal iba polovicou pľúc, tú druhú mal celkom zvápenatelú pre pokročilú tuberkulózu. Ten človek patril do invalidného dôchodku, nie pod vodu,“ dodnes krúti hlavou pri smutnej spomienke František Novomeský. Zarážajúci je podľa neho aj fakt, že potenciálny potápač už dnes nepotrebuje osobitné lekárske prehliadky, stačí formálne konštatovanie praktického lekára o jeho spôsobilosti na tento šport.

More je ako hora

Profesor považuje za najväčšiu tragédiu, keď sa potápanie zaraďuje medzi adrenalínové športy. „Myšlienka pokorenia mora je nezmyslom a manifestáciou ľudskej pýchy. Je to ako s horou, aj tej sa treba opýtať, či vás pustí k sebe a vráti naspäť. Celý život je o komunikácii, aj voda sa s vami rozpráva,“ zafilozofuje si. Keď sa pohyboval v priamom kontakte s nebezpečnými žralokmi, uvedomil si to až do hĺbky duše. „Sme narušiteľmi ich životného prostredia, podľa toho sa treba správať.“ Karibské útesové žraloky nie sú žiadne bezbranné rybičky. Na jar napadli na Bahamách rakúskeho potápača, vyhrýzli mu kus lýtka, a kým ho dopravili do nemocnice, vykrvácal. „Aj v našom prípade by vznikol veľký problém. Potápali sme sa na mieste vzdialenom šesť hodín plavby od kubánskeho pobrežia, do Havany by nám trvala cesta ďalších šesť hodín. Našťastie bol v našom tíme chirurg s plnou výbavou,“ dodáva. Najbližšie – na Nový rok – sa plánuje ponoriť pod hladinu, tentoraz komárňanského jazera. „S kamarátmi potápačmi si tam vždy užijeme Silvester a potom spolu ideme pod vodu. Je to náš každoročný očistný rituál,“ prezrádza.

Je nám cťou, že privítame medzi nami opäť významnú osobnosť mesta Bytče, najrenomovanejšieho odborníka v súdnom lekárstve na Slovensku ale aj vo svete, na ktorú sme všetci právom hrdí!

Zdroj: ŽIVOT